UPDATE #18 Tým Františka Vláčila má fanoušky po celém světě. Island, Austrálie, Kamčatka, Mozambik nebo třeba i Guatemala či JAR. Nastal čas tak dát prostor k vyjádření dojmů ze zápasu i mezinárodní části naší Fans Crew, tentokrát však ze Slovenska. Jako první sepsala z minulého zápasu své postřehy naše fanynka Juliana. Děkujeme a přejeme příjemné počtení.
Už na prvý pohľad boli v stredu ideálne podmienky na futbal. Výborná viditeľnosť, primeraná teplota vzduchu... Na začiatku sa síce mohlo zdať, že protihráč prišiel nielen vo väčšom počte hráčov, ale i vo väčšom počte fanúšikov. Našťastie sila nespočíva iba v číslach, no nepredbiehajme.
Veľmi krátko po zahájení zápasu náš obľúbený tím inkasoval, čo zdvihlo ego protihráčov do závratných výšin (ostatne to dosť prejavili svojim vreskom), no naši sa nedali znechutiť a ich morálka konečne stúpla nad hranicu morálky slovenskej hokejovej reprezentácie. Tým si poctivo vykopali vyrovnávajúci gól, no súper sa tiež nedal tak ľahko pokoriť a tak atmosféra začala pomaly hustnúť.
Nielen hráči, ale aj fanúšikovia a trenéri si začali vymieňať niekoľko vyberaných slov z vyššej spoločnosti. Do polčasu sme sa prekúsali so stavom 2:2 a až v druhej polovici sa to skutočne rozjelo. Po (nakoniec výhernom) ďalšom góle začala atmosféra hustnúť a stupňovala sa nielen hra a pokriky fanúšikov, ale aj herecké výkony protihráčov. Rozhodca mal občas oči úplne niekde inde a niekoľko hráčov by si s najväčšou istotou zaslúžilo Zlatú malinu za tie ich výkony. Kapesníčky by sme rozdávali pre druhý tím skutočne radi, ale stále nemáme tie s logom FCC František Vláčil, tak sme sa nakoniec zdržali. Nakoniec po množstve zaťatých zubov, pästí a nepremenených šancí skončil zápas víťazne pre nás, 3:2.
Pedagogická rovina zápasu sa pohybuje na úrovni faktu, že súper sa dúfajme naučil, aký je rozdiel medzi nohou a loptou, a že pýcha predchádza pád.
Tešíme sa na stredu a držíme palce
J.